______________________________

Jestli se chce někdo přidat, tak TADY
Dodělejte si profily
Vytvořte si už články na povídky atd.
Diskuze - chcete další lidi na blog nebo stačí?

________________________________



3. kapitola: Škola

19. prosince 2009 v 20:51 | →patka← |  Kamarádky navždy

Bolo ráno. Mikutcho vstala obliekla sa a išla pre Sakatchu. Bývali blízko seba. A tak každé ráno chodievali spolu do školy. Prišla pred dvere a zaklopala.
"Sakatchu!" Zakričala Mikutcho.
"Hmm. Vyšlo z dverí. Sakatchu otvorila dvere.
"No poď do školy. Dnes sa bude rozdeľovať do týmov." Šťastne vykríkla Mikutcho.
"Už idem. Počkať.Čo? Dnes sa rozdeľujeme? To nemyslíš vážne." Nečakane povedala Sakatchu.
"Áno myslím. Bude to dosť tragické. Ale ešte nevieme nič o tej novej. Povedala Mikutcho. Sakatchu bola radšej ticho aby nevzbudila pozornosť.
"Aaa. Pre..." V tom bola prerušená. Sakatchu zapchala Mikutcho ústa a utiekli.
"Hej. Pamätáš si ako nám ten dedko vynadal už druhý krát to nedopustím. Tak keď mi chceš niečo povedať tak mi to povedz vonku." Upozornila Sakatchu. Keď už vyšli von tak sa Mikutcho spýtala:
"No čo. Môžeme už ísť do školy."
"No tak poďme." Odpovedala Sakatchu. A tak išli. Potom prišli pred školu kde zasa všetci stáli. No ale tento krát to nebola voda. Ale dvaja nijovia sa pobili. A tak to tam riešili. No a dievča sa na to pozeralo z hojdačky na ktorej sa hojdalo. Mikutcho zisťovala čo je vo vzduchu. A Sakatchu zatiaľ išla k dievčaťu.
"Ahoj." Triasla sa Sakatchu.
"Čo zasa chceš už sme si to predsa vyjasnili. Prečo za mnou stále chodíš. Chceš mi vynadať aj za to že sem chodím?" Povedalo dievča.
"No. Chcela som ťa pozdraviť a spýtať sa na tvoje meno. Si tu nová je tu iné prostredie ale musíš si zvyknúť. Viem neni to ľahké. Každý to ma na začiatku ťažké ale musí sa s tým zmieriť." Hneď čo dopovedala otočila sa a odišla.
"Môžete ísť do tried. Je to vyriešené." Povedal Iruka-sensei. Všetci sa rozpŕchli do tried. Keď už sedeli v laviciach prišiel Iruka-sensei.
"Tak keď prišlo k takémuto nedorozumeniu tak sa rozdeľovanie odkladá o týždeň." Dopovedal a sadol si.
***
Keď už konečne skončila ta nudná hodina všetci išli domov. Mikutcho utekala za Sakatchu aby išli domov. Po ceste sa rozprávali čo majú nové a tak. Prišli pred vchod sadli si na schody a rozprávali sa.
"No tak čo budeme robiť. Presunulo sa nám to." Povedala Mikutcho.
"Ja neviem. Keď chceš môžeš ísť ku mne." Spýtala sa Sakatchu.
"No keď chceš?" Odpovedala. Vyšli po schodoch až prišli pred dvere. Sakatchu otvorila a obidve vošli do vnútra. Mikutcho si sadla na posteľ. Pozerala sa po okolí.
"Hej. Mikutcho, všimla si si na tom dievčati niečo čudné?" Spýtala sa Sakatchu.
"A čo také? Ja za ňou nedoliezam ako ty. No tak čo hovor." Odpovedala Mikutcho a pozrela sa na Sakatchu.
"No že to dievča ma každé oko inej farby." Spýtala sa Sakatchu.
"Čo?" Prekvapene povedala Mikutcho.
"No. Áno. Rada by som vedela prečo." Odpovedala Sakatchu.
"Nechceš si ísť dať večeru. Je dosť neskoro." Spýtala sa Sakatchu.
"Jasne. Rada si dám čo máte?" Povedala Mikutcho a postavila sa.
"My máme zemiaky z maslom." Odpovedala Sakatchu.
"Mňam. A nemáš sušené mlieko?" Spýtala sa.
"Ne nemám." Povedala Sakatchu. Keď dojedli si sadli na sedačku.
"Nemala by si už ísť? Aby sa o teba doma nebáli." Pozrela sa na Mikutcho.
"No. Ja už teda pôjdem. Ahoj." Rozlúčili sa a Mikutcho odišla. Sakatchu zavrela dvere a sadla si. Chvíľu premýšľala a potom zaspala.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama