______________________________

Jestli se chce někdo přidat, tak TADY
Dodělejte si profily
Vytvořte si už články na povídky atd.
Diskuze - chcete další lidi na blog nebo stačí?

________________________________



Mestečko Thoushou...(Časť 1.)

19. prosince 2009 v 13:16 | Aikinka ♥ |  Aiko Yamamura → Mestečko Thoushou...
Je to dosť dlhé :) Som zvedavá či sa vám to bude chcieť čítať xD



"Sakra ďalší nudný deň"...povedal som si sám pre seba. Sadol som si na stoličku a vyložil nohy na stôl. Moje meno je Moyako Kanishi, mám 16 rokov a brigádujem ako fotograf u vydavateľstva časopisu Mestá Japonska. V mojom živote sa neodohrala zatial nejaká veľká dráma, mám obyčajný život. Cez brigádu nemám moc práce vačšinou sedím a premýšlam o živote, o priateloch....

"Moyakóóóó"...kričala na mňa Aiko a sadla si mi na kolená. Aiko poznám už od základnej školy, má dlhé červené vlasy, ktoré má skoro stále zapnuté v cope. Jej otec je riaditelom tohoto vydavateľstva a tak mi vybavila brigádu. Už od základnej školy ju mám moc rád, je veselá a smelá, no vždy ma dostane do situáce, ked sa začnem červenať, ako napríklad teraz, áno..a práve teraz čakám že mi to s úsmevom na tvári oznámi..."Moyako zasa sa červenáš"...povedala s úsmevom presne ako som predpokladal..."No ták nebud zamyslený a počúvaj.."...Aiko sa postavila predo mňa akoby išla recitovať básničku..."Môôj ockóóó nás posiela do mesta Thoushou aby sme nafotili fotky do dalšieho vydania časopisu, budeme tam celý týždeň a predstav si ak to stihneme nafotiť za jeden deň, môžeme si užívať dovolenky, no nieje to skveléééé!!" ...zbadal som v očiach Aiko veľkú radosť..."No ták pohni, na dnes máme voľno musíme sa zbaliť, zajtra o 08:30 nám letí lietadlo"...."To je už zajtra?"....znudením hlasom som povedal..."Čo sa deje?...nechceš tam ísť?...povedala Aiko a zbadal som že z jej očí sa radosť vytratila..."Nie, nie....Vlastne...aach...áno samozrejme že chcem, myslím že si to parádne užijeme".....postavil som sa a s velkým záujmom som si prečítal papier, v ktorom bola popísaná naša úloha v mestečku Thoushou, zrazu som cítil výzvu, odrazu som mal pocit že tam musím a chcem ísť, bol som zvedavý a zároveň rád, že budem mať príležitosť omnoho viac spoznať Aiko. "Aáááá...do riti"..skríkla zrazu Aiko, až ma s toho zamrazilo.."mám len 5 minút aby som prišla na zastávku inak zmeškám autobus"...zhrabla zo stola môj telefón, chytila ma za ruku a začala bežať na zastávku. Neviem akým zázrakom ale na zastávku ma dotiahla už o 3minúty, sám som sa čudoval ako som sa tam ocitol. Rozlúčil som sa a išiel som domov. Bývam nedaleko takže na autobus som čakať nemusel. Po ceste som premýšlal aké asi Thoushou bude. Hned ako som prišiel domov začal som si baliť veci. Skončil som až niekedy večer, tak som si išiel hned ľahnúť. Ležal som v posteli s rukami za hlavou a mal som pocit že som niečo zabudol pribaliť, taktiež ma napadlo či už Aiko spí alebo sa ešte balí, ale ako ju poznám určite sedí pred telkou a napcháva sa. Pomali som zaspával...

Ráno som sa zabudil a čudoval som sa že som ešte nepočul zvoniť budík. Myslel som že som sa zobudil skoro, no ked som sa pozrel na hodinky vyskočil som spostele akoby do mňa pichali klince Bolo 08:15 "Sakra" zreval som "Za 15minút mi ide lietadlo...áááá už vidím ten pohlad Aiko ked tam prídem"...Obliekol som sa nadzvukovou rýchlosťou, schytil som kufre, zastavil taxík a išiel na letisko....Bežal som pochodbe a hladal nástupište A.4. No zrazu som sa potkol ani neviem o čo a letel som 4 metre do predu. Ako som svišťal vzduchom zrazil som so sebou jedno dievča. Konečne som dopadol, pád ma nebolel, no až po chvíli som zistil prečo, pozrel som sa pod seba a zbadal som rozzúrenú Aiko. Ihned som sa postavil a pomohol jej vstať,,už už som čakal že na mna začne vrieskať že idem neskoro a ešte aby toho nebolo málo ešte ju aj zrazím k zemi..no dlho som čakať nemusel.."Moyakóóó, čo to stváraš?...chceš ma zabiť a užívať si dovolenku sám?...na to zabudni!"...povedala so smiechom..."Aáách ty pod sem"...povedala a objala ma..."Nieje ti nič?"...."Nie ja...ved dopadol som na teba...to som sa mal spýtať ja teba"...povedal som a škrabal som sa pri tom nahlave..."Nie som v pohode...no ale pome už..je najvyšší čas"..zahlásila a rozbehla sa k nástupištu.....
"Tak tu sú vaše miesta..prajem príjemný let" zahlásila letuška, ukázala nám naše sedačky a odyšla. Sedeli sme na troj-miestnych sedačkách takže už tam sedela postaršia pani. Do stredu som sa posadil ja a na kraji sedela Aiko. Po chvíli letu sa Aiko postavila a niekam sa rozbehla. Kedže som už nemohol spať vytiahol som z vrecka mobil a chcel som pozreť na čas, no Aiko sa za ten čas vrátila, v lietadle začala menšia turbulencia a tak Aiko neudržala rovnováhu a spadla hlavou rovno medzi....noo..moje nohy, mne od zlaknutia vyletel mobil a starej pani rovno do výstrihu, no naštastie ju to neprebudilo. Aiko zdvihla hlavu pozrela na mňa a zahásila "Hupsíík...hehe"..a rýchlo si sadla, prvý krát som videl Aiko sa červenať, no nebola jediná, myslím že aj sa bol červený ako paradajka po dozretí. No teraz som musel riešiť dilemu môjho telefónu. "Aiko?..mohla by si prosím ten telefón vybrať ty?"...Aiko sa načiahla no nedočiahla..."No táák..ved to nič nieje, strč ruku do výstrihu a vyber ho"..povedala Aiko, ktorá v tom problém nevidela..."Ale čo ked sa zabudí"....povedal som potichu .."No tak to sa potom zasmejem"...povedala a začala sa usmievať. Zobral som odvahu a pomali som sa začal načahovať pre mobil, nesústredil som sa na nič iné len mobil, ked som ho konečne držal v ruke, rýchlo som chcel vytiahnuť ruku z výstrihu, no ked som pozrel na paní, okamžite mi letela poriadna facka. Ako sa dalo čakať Aiko chytil šialený zachvát smiechu. Pani sa postavila a odyšla, už si k nám viac nesadla. Aiko sa stále ešte smiala..."No ták prestaň...vieš ako to bolí?"..povedal som a smutným pohladom som pozrel na Aiko.."prepáč ..ale..to sa nedá..."..a smiala sa dalej..odvrátil som pohlad dopredu. Myslím že Aiko si všimla mojej skleslej nálady, no pochvíli som cítil dotyk na líci, ktoré ma fakt od tej facky moc bolelo. Pozrel som na Aiko a jej ruka bola na mojej tvári "Prepáč mi to"...povedala s miernym úsmevom..."Nie to je v pohode, myslím že ja by som sa smial tiež"...povedal som a pousmial som sa. Dotyk s líca zmizol, Aiko si vzala svoj Ipod a začala počúvať hudbu. Chvílu som premýšlal, že ten dotyk by som chcel pocítiť ešte raz, mal som pri ňom zvláštny pocit...
"Konečne"..vystúpil som z lietadla a povedal som si pre seba. "Je tu nádherne" poznamenala Aiko. "Máš pravdu, myslím že to tu bude skvéle...no teraz by som rád videl náš hotel a naše izby"...."Pozri tam"..povedala Aiko a ukazovala na pána v saku, ktorý držal cedulu "Sprievodca pre Yamamuru Aiko a Moyaka Konishiho"...podišli sme k nemu..."Konichiva...wítam vás u nás, prosím nasledujte ma, zavediem vás do hotela"..obaja sme odzdravili a išli s ním. Vošli sme do prekrásneho hotela, ktorý v tejto chvíli neviem podrobne opísať, bol nádherný, úplne íný ako u nás v meste. Zrazu sme zastavili pre dverami s číslom 7, sprievodca mi podal kartičku od izby a odyšiel. "Moyako?....si to ty vážne ty?"...nestihol som ani otvoriť dvere a už na mňa niekto volal. Obzrel som sa a zbadal som San-chan a Sayuri. Obidve ku mne hned pribehli a objali ma. "panebože ako sa máš?..a čo tu robíš?"...prichádali otázky z každej strany, všimol som si Aiko v úzadí a tak som k nej načiahol ruku, podyšla ku mne.. "V prvom rade vám predstavím kamarádku Aiko-chan"..."Kamarádku"...potichu povedala povzdychla si.."Aiko a toto sú kamarádky zo základnej San-chan a Sayuri".. "rada vás spoznávam" povedala Aiko, vytrhla mi z ruky kartičku od izby a išla odomknúť.."Baby, ja už musím uvidíme sa neskôr, práve sme prišli a chceme si to tu obzrieť"..."Oh dobre, tak dorazte potom k bazénu" povedala San, pozrela na Sayuri a prechádzali chodbou dalej.
Netrpezlivo som čakal kým Aiko dvere otvorí, no vtedy ma napadlo..."Počkať...jedna izba?"...ale havou mi prebehla nová myšlienka, "Ooo to je ešte lepšie ako som čakal"..na ústach sa mi zjavil dosť priblblý úsmev. Aiko konečne otvorila, vošli sme dnu a od údivu sme zastavili hned pred dverami. Boli sme obaja ohromený záujímavým priestorom a vybavením. "Idem pozrieť ako vyzerá kúpeľňa"...povedala Aiko a rozbehla sa dalej do bytu. To sa dalo čakať..kúpeľňa...baby..Ja som si radšej prezrel kuchyňu, mojou zálubou je totiž varenie, tak som chcel vidieť, čo všetko mám v dispozícii. "Moyakooo?" ozvalo sa z jednej izby..."Anoo?" zvolal som speť...."Mohol by si sem prísť?..myslím že ťa to bude zaujímať"....prešiel som obývačkou až k Aiko, ocitol som sa v miestnosti kde som videl nočný stolík a jednu posteľ..."No a kde je druhá posteľ?"... spýtal som sa...Aiko pohotovo odpovedala.."myslím že tu je len jedna."..po chvíli dodala..."Manželská"...v tej chvíli mi preblisli hlavou perverzné myšlienky, no hned som sa ich zbavil..."Noo...jaa...ak ti bude vadiť že budeme spať v jednej posteli vyspím sa na pohovke v obývačke"..povedal som..poškrabal som sa na hlave a pozrel na Aiko.."Nie jaaa...myslím že s tým problém nemám...bála som sa čo povieš ty"....usmiala sa a išla sa poobzerať po izbe. Ja som stál ešte nad postelou a povedal som si potichu "Ja a problém?...pche...žiadny nevidím....len či ty s tým nebudeš mať problém...v noci sa mením na zviera"...začal som sa sám na sebe smiať...odrazu som zacítil topánku Aiko v mojej hlave.."Ja som to počula"...obzrel som sa a zase s červeným ksichtom som sa len usmial..."Červenáš sa!"...oznámila mi z inej miestnosti...Po chvíli som sa začal vybalovať, Aiko už bola v kúpelni a prezliekala sa. Ako som prebehol popri dverách kúpeľni zastavil som sa. Ostal som tam stáť a dostal som nápad pozrieť cez dierku v kľučke. No váhal som, čo ked ma uvidí?..hovoril som si ...no zvedavosť porazila moje svedomie a tak som sa nahol ku kľučke, v tom sa otvorili dvere a schytal som to rovno do čela. "Sakra Moyako...čo tu robíš?..nemáš dneska tých úrazov dosť?.."....rýchlo som sa postavil a odpovedal.."Jaa-Jaaa...len som si musel zaviať šnúrky na topánke"...Aiko pokrútila hlavou a kráčala ku skrini, po chvíli sa obzrela, pozrela na mňa a povedala "Žiadne tam nemáš"...otvorila skrinu. Pozrel som sa na topánky a v tej chvíli ma napadlo že som obul úplne iné, ktoré som chcel....Cítil som sa trápne, no bolo vidno na Aiko že sa tým netrápi, tak som na to radšej už nemyslel....
Po obede, ktorý som ja navaril, sme išli s Aiko k bazénu. San-chan a Sayuri tam už boli. Hned ako sme prišli volali nás, nech sa rozložíme u nich. Aiko si rozprestrela osušku a začala sa opalovať, ja som si prisadol k San-chan a Sayuri a spomínali sme na staré časy. "Ozaj Moyako, ako si sa vlastne ocitol tu?...a s Aiko?" spýtala sa San.."Noo pracujeme ako brigádnici u otca Aiko a on nás poslal sem nafotiť fotky tohoto mesta sme tu celý týždeň...a čo vy?"..."No my sme sa rozhodli ísť na spoločnú dovolenku a sme radi že sme sa tu stretli, dokonca bývame aj v rovnakom hoteli"...odpovedala Sayuri..."Myslím že si tu teda poriadne užijeme...však Aiko?"..povedal som..obzrel som sa no Aiko tam už nebola...všimol som si ju v bazéne. Mal som pocit akoby jej niečo vadilo. Chcel som sa znova rozprávať so Sayuri a San-chan no oni už nahodili pozíciu opalovania, tak som sa oprel a pozeral som do bazéna. Všimol som si že Aiko sedela pri brehu a tak som sa rozhodol ísť za ňou. Ako som vstal prisadol si k nej neznámi chalan, ten mal teda vyšportovanú postavu, ostal som radšej sedieť a pozoroval som ich. Videl som že sa spolu rozprávajú a vipadalo to tak že sa Aiko dobre baví. No vo mne sa začal objavovať pocit žiarlivosti. Nechcel som aby sa zabávala s ním, ked som tu ja. "Máš ju moc rád však Moyako?"...povedal San, ktorá si všimla že už dlhšiu dobu sa dívam na Aiko a mám pohlad vraha..."Ano, ale ako priatelku"..odpovedal som a usmial som sa..Znova som hladel na Aiko, no tá sa obzrela rovno na mna a z jej pier som odčítal slovo "Pomoc"...začal som sa smiať. "No ták Moyako...ved vidíš že sa chce toho chalana zbaviť ..bež jej pomôcť"..Tak som sa teda postavil a podyšiel k bazénu. "Aiko môžeš ísť so mnou?"...Aiko sa z nadšením postavila a povedala "Nieje problém"....obzrela sa a neznámemu chalanovi sa pozdravila. "Aaach dakujem Moyako, bolo to otrava"...."Nezdalo sa mi, vypadalo to akoby sa zabávaš"...nechápavým pohladom sa na mna AIko pozrela "Musela som sa predsa smiať, inak by si myslel že som nudná"...usmiala sa. Začal som si na ten úsmev zvikať....
Zvyšok večera sme sa prechádali po okolí hotela. Zotmelo sa tak sme sa rozhodli vrátiť do hotela. Boli sme unavený tak sme hned po sprche vliezli do postele. Z kúpelne som vyliezol len v trenírkach na spanie a hned som si lahol. Počul som Aiko ako buchoce chladničkou v kuchyni. Po chvílke prišla. Na sebe mala zaujímavé pyžamo s prasiatkami. Bolo mi z neho do smiechu, no zdržal som sa. Ako si Aiko lahla do postele, stuhol som. Ani som sa len nepohol. Len som ležal vystretý na konci posteli a ani som nežmurkol. Cítil som napätie. Bál som sa že sa dotknem Aiko a ona si to zle vysvetlí...Myslel som na Aiko, na celý deň, ktorý spolu prežili a v poslednej myšlienke som si Aiko predstavil v dosť sexi pyžame. Chvílu ticha prerušila otázka Aiko.."Moyako?...na čo myslíš?"..túto otázku som nečakal, nevedel som čo povedať, bál som sa reakcie Aiko tak som povedal.."premýšlam čo budeme robiť zajtra"...povedal soma vydýchol som, no na oplátku som sa spýtal ja "A na čo myslíš ty".So zvedavosťou som čakal na odpoved.."Mýslim na to...že v tých trenírkach vyzeráš sexi". Nastalo ticho, nevedel som čo povedať, no zrazu za zapálilo svetlo a videl som nad sebou tvár Aiko, cítil som jej dych..."Červenáš sa"...zahlásila, v tom som sa akoby naštval a prehodil som Aiko na druhú stranu, tentokrát som bol ja nad ňou, s úchylním úsmevom som jej povvedal "Vieš na čo som myslel naozaj?...že čo keby by si išla spať len v tvojom sexi spodnom prádle"...začal som sa smiať,..."Úchylák"...povedala Aiko a už som cítil jak zasa letím vzduchom na druhú stranu postele, škoda že som sa nezastavil na posteli ale celú som ju preletel a hlavou som narazil do steny. To som sa naštval a začala vojna, bitka Moyako vs Aiko, docela dlho sme sa bláznili, no pochvíli Aiko únavou zaspala.Prikril som ju a zalahol som aj ja. Zrazu napetie opadlo. Už som sa nebál dotykov Aiko a myslím že som sa viac uvolnil. Až neskôr manapadlo, že Aiko si môjho správania všimla a chcela uvolniť napetie medzi nami, preto položila tú otázku. Uvedomil som si že som si jej správanie v rôznych situáciách, či trapných alebo napetých zalúbil, dokázala uvolniť napetie všade a dostať sa aj z trapných situácií.... Už som prestal na všetko myslieť a zaspával som...som zvedavý čo prinesie další deň.....
 


Komentáře

1 Patushka | Web | 19. prosince 2009 v 13:53 | Reagovat

Jéé, tento diel je supeer... moc sa teším na ďalší :D

2 Yami-chan | Web | 19. prosince 2009 v 14:47 | Reagovat

[1]: Jo, úplně suprový!! :)

Kdy bude další díl?? xD

3 yamamura-aiko | 19. prosince 2009 v 18:16 | Reagovat

[2]: Dakujeeem za pochvalu :) myslíím že zajtra bude dalsi diel :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama