______________________________

Jestli se chce někdo přidat, tak TADY
Dodělejte si profily
Vytvořte si už články na povídky atd.
Diskuze - chcete další lidi na blog nebo stačí?

________________________________



Sľub Nenávisti...

15. prosince 2009 v 15:56 | Aikinka ♥


Volám sa Koizumi Keiko a mám 17 rokov. Žijem v Dažďovej vesnici už od malička. Moja najlepšia priateľka Aiko v detstve žila so mnou vo vesnici no ked mala 13 rokov odyšla do Suny. Od vtedy sa stretávame aspoň 5-krát do mesiaca....Mám dlhé čierne vlasy a zelené oči, ale môj výzor nieje dôležitý. Väčšina ľudí si nájde svojich skutočných priateľov, ale málokto predpokládá že ho svoj najlepší priateľ zradí a preto sa chcem podeliť s vami o svoj príbeh, ktorý sa odohral ešte ked som mala 16 rokov..

Guren: "Koizumi už za 3 dni máš narodeniny...povec mi čo by si chcela alebo čo si praješ?
Ja: "Myslím že to čo si prajem a čo by som chcela mi nemôžeš kúpiť a myslím že vieš po čom túžim už od detstva.."
Guren: "No máš pravdu Nejiho sa mi vážne do krabice napchať nepodarí"..povedala Guren s úsmevom..

Áno môj príbeh sa začal odohrávať 3dni pred 17-tymi narodeninami. A práve tieto narodeniny mi naveky ostanú v pamäti...Na druhý deň ráno ma s velkým hlukom zobudila Guren...

Guren: "Keiko! Keiko! poď rýchlo von!"
Ja: "Čo sa deje? zasa mi chceš ukázať ako sa tvoj krištál na slnku krásne leskne?"...povedala som s dosť otravným hlasom...
Guren: "Nie niečo omnoho lepšie, pozri sa von oknom a uvidíš!"
Podyšla som teda k oknu a nazrela von...
Ja: "Preboha tak oni prišli!....Oni sú tu!...Oni nezabudli!"
Hned ako som to dopovedala bežala som von...
Ja: "Nazdáááár Aikóóóóóó"....kričala som už z dverí a čakala som na naše zvyčajné bláznivé objatie
Aiko: "Ahoj tak som tu"...povedala Aiko a odvrátila pohľad...

Na takéto chovanie Aiko som nebola vôbec zvyknutá. Väčšinou keď ma zbadá začne bláznivo hulákať a hodí sa po mňe tak že skoro vždy spadnem. V mojej mysli prebehla hned myšlienka že sa stalo niečo hrozné...No nachvíľu som toto chovanie ignorovala a privítala som aj ostatných. Spolu s Aiko prišiel aj Neji...milujem ho už hrozne dlho no nikdy som nespravila nič také aby som tu naznačila a takisto prišiel aj Gaara...priznám sa toho som tu vôbec nečakala pretože nikdy sme sa o ničom nerozprávali ale ked som zbadala že sa s Aiko drží za ruku hneď som vedela dôvod prečo je tu...

Guren: "No tak hádam nebudeme stáť vonku a pôjdeme dnu..."
Neji: "S radosťou po tej ceste som dosť unavený...vaša vesnica je od Konohy vážne dosť daleko.."
Guren,Gaara a Neji išli popredu..ja a Aiko sme boli o pár metrov po zadu...
Ja: "Som rada že si prišla...dlho som ťa nevidela"..povedala som so širokým úsmevom na tvári..snažila som sa vyčariť úsmev na tvári aj Aiko..
Aiko: "Máš predsa narodeniny..."
Ja: "A ako dlho už chodíš s Gaarom?..som rada že ste konečne spolu..aspoň jedna z nás už chodí s tým koho miluje.."
Aiko: "Ani nie týždeň..."

Odpovede Aiko sa mi zdali chladné a aj jej správanie bolo iné...akoby si odo mňa chcela udžať odstup. Jej správanie som vážne nechápala..ešte nikdy sa takto ku mne nesprávala. Ja som Aiko poznala ako usmiate, bláznivé, veselé, červenovlasé čudo a nie odmeranú, nudnú a nafučanú ropuchu....

Ja: "Deje sa niečo? Chováš sa úplne inak.."
Aiko: "Nie som v pohode, to bude únavou s cesty..."
Kým sme prišli dnu ostalo už ticho...Aiko neprehovorila ani jedno slovo...
Guren: "A akoto že ste prišli spolu?..ty si predsa s Konohy"...pýtala sa Guren Nejiho..
Neji: "Po ceste sem do vesnice som narazil na Aiko a Gaaru a tak som sa k nim pripojil..."
Guren: "Ahaaa ...ostatný neprišli alebo ešte len prídu?...už sa na tu oslavu moc teším..ostávajú už len dva dni"
Neji: "ostatný majú vela misií ledva som prehovoril Tsunade že ja sem musím prísť...No to aj ja mám pre Keiko veľké prekvapenie"

V tej chvíli som Guren závidela že sa rozpráva s Nejim. A rozhodla som sa že cez túto návštevu Nejiho mu poviem čo k nemu cítim...
Na druhý deň ráno, keď som sa zabudila som bežala hneď za Aiko. Chcela som vedieť či sa jej správanie zmenilo...

Ako som bežala cez vesnicu zbadal ma Neji..
Neji: "Čo tu robíš tak skoro ráno?"....opýtal sa ma...
Ja: "To isté by som sa mala opýtať aj ja"..odpovedala som s úsmevom..."no hľadám Aiko..potrebujem niečo zistiť"
Neji: "Ja som ju videl...išla niekde s Gaarom"
Ja: "No tak nič nebudem ju teda rušiť...a čo tu teda robíš ty tak skoro ráno?"
Neji: "Hladal som teba..."
Ja: "Mňa?..A-a-a-čo potrebuješ?"
Neji: "Chcel som aby si ma po vesnici previedla...moc to tu nepoznáma bol by som moc rád keby poznám vesnicu v ktorej bývaš.."

Samozrejme že som z veľkou radosťou súhlasila. Mala som radosť pretože posledný deň pred narodeninami som strávila s Nejim. Prechádzali sme sa spolu po vesnici a rozprávali si príhody...mala som pocit že sa čím dalej tým viac zbližujeme...
Domou sme sa vrátili až neskoro večer. Vošli sme do miestnosti kde bola nachystaná večera. Už tam vštci boli a čakali na nás. S Nejim som si sadla k stolu pri Guren. Aiko a Gaara nesedeli pri stole..sedeli o trochu dalej od nás a rozprávali sa. Čakala som kedy sa k nám pripoja a navečerajú sa...ale oni celý večer sedeli na tom istom mieste a akoby nás ignorovali. Aiko sa na mňa ani nepozrela a ani pri pozdrave, ktorý som povedala pri príchode nič nepovedala.
Keď už Neji a Guren išly spať ja som ešte čakala na príležitosť kedy bude Aiko sama aby som sa s ňou v súkromí porozprávala. No po chvílke sa Aiko s Gaarom postavili, povedali dobrú noc a odyšli. Povedala som si že hádam sa už s Aiko zajtra budem moc porozprávať....že na moje narodeniny už bude všetko ako má byť...

Rano som sa zobudila nevyspata...stale som rozmyslala nad Aiko...no povedala som si dneska mam narodiny..nemôžem sa trapiť a vbehla som do kuchyne...
Aiko,Gaara,Guren,Neji: "Všeeeetko najlepšieeee!!"
Stála som kuchyni ako zarazená a len v pyžame..
Guren: "keeeiko...nespi!..chceš mať tú tortu na taniery abo v ksichte?"
Ja: "No tak to nie!...prepáčte len ste ma trochu prekvapili....Arigatou...
Neji: "Tak bež sa už prezliecť!..alebo chceš rozbalovať darčeky v pyžame?"
Ja: "..nie..n-n-no ja už idem..hneď prídem"

Prezliekla sa som sa a vrátila som sa do kuchyne. To už som mala na stole poukladané darčeky. Začala som ich rozbalovať. Od Guren som dostala velkeho plyšového medveda..no nebol obyčajný to by nebola Guren keby nebol uzavretý v krištále. Od Aiko a Gaary som dostala spoločný darček krabyčka bola malá ale to čo bolo v nej ma hrozne potešilo dostala som retiazku zo znakom mojej milovanej Dažďovej vesnice. Na stole som mala darčeky od ostatných ninjou z mojej vesnice, ktorý ich odložili u Guren pretože išli na každoročné predávanie cien do Ohnivej vesnice.
Po chvíli som mala otvorené všetky darčeky no ani jeden nebol od Nejiho....

Nevedela som čo si mám myslieť až kým ma Neji nechytil za ruku pozrel sa mi do očí a povedal...
Neji: "Keiko znamenáš pre mňa vela už od chvíle čo som ťa zpoznal...nikdy som nemal odvahu ti povedať...že cítim k tebe niečo viac ako len priatelstvo...neviem či ty cítiš to isté čo ja ale rozhodol som sa to risknúť a preto ti hovorím že ťa milujem...
Hned ako to dopovedal ma Neji pobozkal.
Ja: "Ani nevieš ako dlho som čakala na túto chvílu"

V tej chvíli som bola hrozne šťastná. Nevedela som čo mám robiť. Na Guren bola radosť vidieť tiež a radosť som čakala aj zo strany Aiko. A ked som sa pozrela okolo seba Aiko a Gaara tam už neboli. Nikto si nevšimol kedy odyšli. Správanie Aiko sa nezmenilo..ani v ten najšťastnejší deň v mojom živote. Myslela som že to správanie AIko má nastarosti Gaara. On sa takto choval vždy a ako s ním začala chodiť sa zmenila. Už som dalej nad ich správaním nepremýšlala..užívala som si oslavu a to že konečne chodím s Nejim....
Oslava pomali končila...Neji si niekde odskočil a ja s Guren sme odkladali poháre a taniere. V tom sa zjavila Aiko...

Aiko: "Keiko?...ja..- prepáč za to ako som sa tieto 3 dni správala a chcem ti to vynahradiť..pod prosím so mnou..."
ja som sa len usmiala, povedala som že je všetko v poriadku a išla som za Aiko..
Ja: "Prečo ideme do lesa?"
Aiko: "uvidíš...hádam mi dôveruješ?...sme predsa najlepšie priateľky.."
Ja: "Samozrejme...naveky budeme tými naj"
Guren: "Počkajte máááá...aj ja chcem iisť...hádam ste ma tam nechceli nechať?"
Aiko: "ked už si tu tak pod...aj ty budeš prekvapená"...
Po 5 minutách chôdze Aiko povedala...
Aiko: "Ok sme tu... teraz tu ostante stáť"
Poslúchli sme a stáli sme na mieste..Aiko ešte spravila pár krokou a postavila sa tvárou k nám..Spoza stromou zrazu vyšiel Itachi a Gaara..
Guren: " Aiko pozor je tam Itachi"
Aiko: "myslíš že o tom neviem?"
Odrazu som ničomu nechápala...čo sa deje?.. stála som tam a čakala čo sa bude diať..
Guren: "Čo tu potom robíte?"
Aiko: "Prišli sme oslavovať.....................Záhubu dažďovej vesnice" dopovedala a na tvári sa zjavil úsmev na ktorý som čakala celý čas, od kedy prišla..
Ja: "Aiko?...čo to vravíš?..to je vtip?..ak áno nieje to vtipné prestaň!"
Gaara: "Zobuť sa dievča...tvoja najlepšia priateľka sa pridala k Akatsuki a teraz stojí pred tebou a chystá sa zničiť vesnicu"
Ja: "To nie ..to nemôže..." nestihla som ani dopovedať .... Aiko sa rozbehla a porezala ma katanou na líce"
Aiko: "To nieje vtip...myslím to vážne"
Ja: "Ale prečo?...prečo to robíš?"...kričala som a pomali sa zbieral vo mne hnev..
Itachi: "Ty sa pýtaš prečo?....je to jasné...túži po moci....túži vládnuť krajine...a prišla sem aby ťa zabila ako prvú....no nerátali sme že Guren príde s tebou ale my s Gaarom ju zvládneme"

V tej chvíli som si spomenula na slub ktorý sme si s Aiko dali ked sme boli malé. Raz sme sedeli na lúke pod stromom a Aiko mi povedala že nenávidí ludí ktorý zradia vesnicu a zradia svojich priateľov....že ona by to nedokázala....Ja som s ňou samozrejme súhlasila a tak sme si dali slub ktorý znel: Ak sa niekedy v jednej z nás objavý túžba po moci..túžba vládnuť...a ak jedna z nás zradí vesnicu...a jej srdce zaplavý temnota moci...v srdci tej druhej sa musí objaviť neskortná nenávisť..ktorá nebude poznať hranice. Tento slub mám vyrytý na srdci až dodnes...a teraz predo mnou stojí Aiko ale nie tá ktorá vravela že sa jej to nikdy nestane...ale taká, ktorá túži po moci a koly moci dokáže zabiť aj svoju najlepšiu priateľku...

Aiko: "ooooo naša keiko si spomenula na náš slub?....tak čo už ma nenávidíš?"
Ja: "Moja nenávisť stále rastie.."
Aiko: "No tak sa presvečíme"

Hned ako to dopovedala rozbehla sa a začala útočiť. No moje reflexi nie sú až také chabé a tak som sa začala brániť. Gaara a Itachi sa tiež pustili do boja...do boja s Guren. No ich boj som si moc nevšímala lebo som bola zaujatá Aiko. Stále som neverila tomu čo sa deje. Náš boj začal byť tvrdší a tvrdší..no nechcela som Aiko zraniť...Predsa len v kútiku srdca som chcela aby to celé bol len vtip...

Aiko: "Tvoja nenávisť stále neni dostatočná"
Ja: "Ešte nie ale čím dalej tým viac sa vo mne začína prejavovať"
Odrazu Guren spadla na Zem s výkrikom...bola celá od krvi...
Ja: "Gureen čo sa deje?...povec niečo..
Itachi: "Tvoja priateľka už nič nepovie...."
Ja: "Ako to?..ved si do nej ani raz netrafil katanu...tak ako je možné že je od krvi"
Gaara: "Zabudla si?...Itachi nemá len tak hocijaký Sharingan"
A vtedy mi došlo že sa Guren pozrela Itachimu do očí a upadla do jeho ilúzie kde ju pomali zabíjal..
Aiko: " Nebodaj budeš plakať?"
Ja: "Nie plakať budeš ty...ked budeš prosiť aby som ti odpustila"
v tom sa Aiko začala šialene smiať..
Itachi: "Ostatok nechám na vás..."...a Itachi sa vytratil
Gaara: "Tak a teraz si na rade ty Keiko"...a Gaara začal útočiť tým jeho úbohým pieskom...no on ešte nevie že na moje Jutsu nemá...
Ja: "Vodná bariéra"
V tom sa okolo Gaary objavila voda a jeho piesok začal vlhnúť..a kedže mal na sebe aj ochranú vrstvu piesku po chvíli sa nemohol pohnúť..
Aiko: "Tak toto si prehnala!"...."Rinegai red blood"

Cítila som ako sa červený jedovatý piesok Aiko šíri mojím telom...no nevzdala som sa a začala som boj brať vážne. Moja nenávisť k Aiko mi zatienila srdce. Bola som ako posadnutá. Chcela som ju vidieť mrtvu. Všetko čo som s Aiko prežila sa začalo zo mňa vytrácať...všetky spomienky..všetky zážitky...a všetko to dobré čo niekedy spravila....

Ja: "Nuž sluby sa musia plniť"
Techniku ktorú som použila na Gaaru som už použiť nemohla a v mojom tele sa stále širil piesok Aiko..
Ja: "Sunetai no jutsu"
Aiko: "Nejak ti to nevišlo..nič sa nestalo ..mala by si sa lepšie naučiť ovládať svoje techniky"..hned ako to povedala chcela spraviť krok smerom ku mne no nemohla sa pohnúť!
začala kričať ako šialená...
Aiko: "čo si spravila?...prečo sa nemôžem hýbať?....Čo si to ku*va urobila!
Ja: "ten pisok ktorý je v mojom tele po vyrieknutí jutsu začal vlhnúť...to jutsu nahromadilo vodu v mojom tele a piesok zvlhol....a kedže piesok v mojom tele je prepojený s tvojím tak aj tvoj piesok je zvlhnutý a oťažel...a preto sa teraz nemôžeš pohnúť..
Chytila som do ruky katanu a podyšla som k Aiko bližšie..
Aiko: "Tvoja nenávisť aj tak nieje taká mocná...nedokážeš ma zabiť...poznám ťa...."

Tieto slová mi stačili...chytila som katanu a vrazila ju Aiko rovno do srdca. Po chvíli Aiko spadla na Zem. Chcela niečo povedať no ústa mala plné krvi. Iba otočila hlavu a pozrela na Gaaru...načiahla ruku smerom k nemu akoby chcela posledný krát cítiť jeho dotyk. Ja som stála nad ňou a pozerala som sa na ňu ako trpí, a prišlo mi jej lúto ale nie kvôly tomu že zomiera...ale kôly tomu že sa nedokázala ubrániť aby jej srdce zatienila túžba po moci.

Ja: "Vidíš to Gaara?...pozri čo robí nenávisť....myslela si že ju nedokážem nenávidieť...no nenávisť pohltila moje srdce a teraz tam ostane na veky....."
Dopovedala som a vodnú bariéru okolo Gaary som uvolnila..Čakala som že ma Gaara napadne..bola som prichystaná sa brániť...No Gaara podyšiel k Aiko a chytil jej ruku...
Gaara: "Celý život som žil sám a cítil som sa prázdny..všade bolo prázdno aj v mojom srdci...a ked som konečne spoznal Aiko cítil som sa naplnený niečim zvláštnym...ten pocit som miloval...no teraz sa znova stráca...aj keby Aiko pomstím a zabijem ťa moje srdce to znova nenaplní...

Hned ako to dopovedal vytiahol Aiko katanu zo srdca...namieril ju na seba a prebodol sa. v tú chvílu prišiel Neji a pýtal sa čo sa stalo. Všetko som mu povedala a on ma k sebe pritisol a čakal že začnem plakať. No necítila som potrebu plakať....Bolo mi lúto jedine Guren, ktorá zomrela preto lebo som ju nechránila. No bola som na ňu hrdá pretože ochraňovala vesnicu a postavila za svojich priatelov....
Ani po roku sa moja nenávisť k Aiko zo srdca nevytratila a už sa ani nevytratí...navždy v mojich očiach jej osobnosť vyhasla....
 


Komentáře

1 Shabota Katame | Web | 16. prosince 2009 v 14:21 | Reagovat

to je úplně pěkná povídka. Úplně smutná, ale fakt je úplně pěkná. Jen tak dál...moc se mi to líbí. Jdu litovat Guren....

2 *Aiko Yamamura* | 16. prosince 2009 v 14:58 | Reagovat

[1]: dííky som rááda že sa pááčii :D...pretože ked čítam tie vaše tak moe sa mi zdajú hroznéé xD ale to je ten dojem z vlastneho diela :D dufam :D fakt moc dííky za pochvalu ;)

3 Shabota Katame | Web | 16. prosince 2009 v 21:29 | Reagovat

[2]: já jsem si to četl jednou a přemítám si to v halvě pořád. Jako že máš skvěle vystřídané děje..jakože radoast   a smutek - prostě fakt se ti to povedlo.. =D

4 *Aiko Yamamura* | 17. prosince 2009 v 13:57 | Reagovat

[3]: diiiky mooc to ma tešíí ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama