______________________________

Jestli se chce někdo přidat, tak TADY
Dodělejte si profily
Vytvořte si už články na povídky atd.
Diskuze - chcete další lidi na blog nebo stačí?

________________________________



Mestečko Thoushou...(Časť 3.)

6. ledna 2010 v 23:38 | Aikinka ♥ |  Aiko Yamamura → Mestečko Thoushou...
Po veeelmi dlhej dobe Vám sem dávam dalšiu čať :) Snád sa bude lúbiť :)

Ráno som sa zobudil, pozrel na Aiko, no ešte spala. Tak som sa postavil, vbehol do kúpelne, potom do kuchyne a začal som chystať raňajky. Neprešlo ani 5 minút a do kuchyne vbehla Aiko. Už bola upravená a podľa toho ako sa ozýval jej žalúdok aj hladná. "Tak čo si nám dneska pripravil na raňajky?" povedala a nazrela poza mňa na nachystané taniere. "zatial nič, ale pripravujem vajíčka a slaninu" odpovedal som. "Takže dá sa povedať že to budú anglické raňajky...Noo Moyako nechcem ťa nijako uraziť ale dneska si dám radšej len cereálie...na také trošku mastné jedlo nemám chuť"...povedala a pozrela sa na mňa ospravedlňujúcim výrazom..."To je v poriadku, ja ziem aj za dvoch"..ako som to povedal Aiko si už sypala do misky cereálie. Ja som dokončil raňajky a sadol som si k Aiko k stolu..."Počuj dneska by sme mali ísť do mesta aby nám tie fotky vyvolali a mohli sme ich poslať poštou do redakcie aby prišli včas" navrhla Aiko.."No máš pravdu, ja tam skočím" navrhol som.."Dobre tak ja nachystám nejaké občerstvenie kým pôjdeme na tú skalu".... povedala Aiko a už bežala do chladničky. Ja som sa teda nachystal zobral film z foťáku a vyrazil som k dverám, no skôr ako som ich stihol otvoriť sa otvorili do korán a uvidel som v nich Sayuri. Medzi dverami sa zastavila a povedala..."Moyako kam ideš?"...spýtala sa zvedavým hlasom..."Do mesta"..odpovedal som na otázku..."Júúú že môžem ísť s tebou..že?"...ako to dopovedala hodila sa mi okolo krku a tak silno ma obímala že som sa skoro začal dusiť. Neviem prečo ale mal som pocit že sa musím otočiť a pozrieť sa na reakciu Aiko...no ako som sa otočil uvidel som ako Aiko zarazene stojí nad umyvadlom, v jednej ruke drží nožík a v druhej pod vodou drží v ruke rajčinu, mal som pocit akoby ju chcela po Sayuri hodiť no rozum jej to nedovolil, v tvári mala posmutnelý a zároveň zarazený výraz..."Oh Aiko prepáč ani som si ťa nevšimla...Ahoj"...povedala Sayuri, mimochodom stále s rukami okolo môjho krku a stále úplne pricapená na mne, Aiko jej veľmi potichu odpovedala "Ahoj" a znova sa zadívala na svoju prácu a nevšímala si nás...."Sayu prepáč ..ale myslíím že sa prejdem sám"...navrhol som nakoniec, odsunul som sa od Sayu tak daleko že jej ruky voľne padli vedľa tela a odkráčal som preč. Ako som kráčal po ulici premýšlal som či som náhodou Sayu neurazil ale hned mi napadlo že som jej povedal prepáč a v tom sa mi pred očami zjavila Aiko s tým zarazeno-posmutnelím výrazom ako sa mi zazdalo...ale ved sa nič nestalo..Aiko sa nemá prečo hnevať...a prečo by sa aj mala ked spolu nič nemáme. V tej chvíli ma tá veta zarazila a na chvíľku som ostal stáť....no potom som pokračoval v ceste....
V obchode mi povedali že to nepotrvá dlho, tak som tam ostal čakať. Ako mi podali obálku s fotkami a ja som vybehol von, hned som ju otvoril a začal som si fotky prezerať. Mal som pocit že sa nám nedmieru podarili, myslím že sa to by mohla byť v práci aj nejaká prémia. No ked som dorazil na poslednú fotku, zbadal som tam svoju tvár. Hned mi prebehlo hlavou...panebože to je hroznéé...toto Aiko nemôže vidieť....hádam na to zabudla...zložil som fotku na polovicu a dal som si ju do zadného vrecka. Dúfam že si na to Aiko nespomenie..a ked áno..niečo si vymyslíím. Ako som kráčal speť do hotela, napadlo ma ako dlho sa asi Sayu u nás zdržala...
Ako som otvoril dvere zbadal som na stole nachystaný batoh a predpokladal som že je plný jedla, ktoré Aiko pripravila. Prešiel som do obývačky a všimol som si že Aiko pozerá televíziu....zdvorilo som sa pozdravil "Ahoj, tak som speť"...neisto som sa ozval..."Ahoj" ..odpovedala Aiko s úsmevom a kráčala smerom ku mne....Super takže nieje vôbec naštvaná....ved ani nemá za čo..."No ukáž, chcem ich vidieť"...povedala s netrpezlivosťou a ja som jej podal obálku a čakal som na jej reakciu.."Sú skvelé...zatial najlepšie zo všetkých"...skonštatovala a vložila fotky speť do obálky. Víborne takže si nespomenula...povedal som si sám pre seba a kráčal som si sadnúť k telke, no v tom Aiko povedala..."Počkať" ...Ihned mi blislo hlavou že si na tú fotku spomenula, no ona podyšla ku mne a jemne ma objala..."Som rada že sa nám to tak podarilo"...ako to hovorila ruky jej skĺzly nižšie po mojom chrbte, vôbec som niečo také nečakal a odrazu som sa nemohol ani pohnúť. Ruky Aiko stále klesali nižšie, preglgol som....a čakal čo sa bude dalej diať...no Aiko mi siahla do zadného vrecka na nohaviciach a vytiahla fotku. Hned sa odialila a začala poskakovať...."A mám to...ha ha...hanbi sa Moyako ty si chcel schovať fotku, ktorú som si chcem nechať na pamiatku"....mávala mi ňou pred očami a ja som stále stál bez pohnutia. Akoby som nechápal čo sa práve udialo.... "Ved je pekná"...povedala a odložila si ju do vrecka nohavíc, prešla do vedlajšej miestnosti a zakričala " Červenáš sa"...už som sa trochu prebral a zakričal som ..."Tá fotka je hrozná"...no hned som sa dočkal aj odpovede.."Ale mne sa páči a hotovo"...hned ma napadlo ako mohla vedieť že ju mám vo vrecku, tak som sa spýtal..."A ako si vedela že mám tu fotku vo vrecku?"...spýtal som sa a čakal som na odpoved..."Nevedela myslela som si"..."A čo by si spravila keby ju vo vrecku nemam?, nebodaj by si ma ošahávala dalej?"...ked som túto otázku vyslovil všimol som si ako sa Aiko jemne začervenala..."Nie rozhodne by som sa odsunula a začala kričať kde si ju dal"...hned som si to vedel v hlave živo predstaviť. Až ma s toho striaslo...."Počuj a ako dlho tu bola Sayuri?"..."Čo ja viem asi tak pol hodinku pomohla mi umyť riad a odyšla"...zakričala Aiko z inej miestnosti, začal som byť znova zvedavy musel som sa opýtať dalšiu otázku..."A o čom ste sa rozprávali?"...Aiko vykukla spoza rohu a povedala..."A čo som na policajnom výsluchu?"..."Nie len som zvedavý"..odpovedal som pohotovo, všimol som si ako Aiko zmizla dobrá nálada z tváre, akoby si spomenula na niečo, čo jej ublížilo..."To je docela súkromná záležitosť nemyslíš?"...povedala a už som ju nevidel, znovu niekde pobehovala po izbe...."máš pravdu"...povedal som, no stále som premýšlal čo ju tak mohlo zaraziť..o čom sa asi tak rozprávali..."Mimochodom už nás Sayuri a San čakajú vonku, mali by sme ísť"...povedala Aiko vbehla do kuchyne, asi len sekundovým pohladom sa na mna pozrela, prebehla popri mne schytila batoh a ponáhlala sa k dverám...
"Wááááu, je tu nádherne"...poznamenala San, hned ako sme vyšli navrchol skaly..."No a kde si sadneme preboha?"...jačala Sayu..."Pod sem, tu je dobre miesto"...kričala na nu Aiko. Našla kúsok, ktorý bol oblopený trávou a vedla bol nejaký malý stromček, rozprestrela tam deku a mávla na nás...Kedže sme boli všetci hladný a uavený z cesty hned ako sme si sadly začali sme jesť čo Aiko pripravila..."Podme si zahrať pravdu-odvahu...čo vy nato?"...navrhla Sayuri hned ako sme dojedli..."A ten čo nebude chcieť splniť úlohu alebo odpovedať na otázku bude vyradený a bude musieť ísť dalej aby nepočul odpovede tých, ktorý ešte hrajú....zapojiť sa bude môcť až ked ostane len jeden"....tak toto je ta najdivnejšia pravda-odvaha akú som kedy počul, povedal som si sám pre seba no kedže všetci súhlasili tak som hral s nimi...možno sa nakoniec aj niečo zaujímavé dozviem.."dobre... dobre"..začala hovoriť celá natešená Sayu..."Takže začnem a spýtam sa San-chan...kto je tvoja najlepšia priatelka?"...boože to je otázka, ved to je nad slnko jasne čo povie, ked sa dostanem na radu ja, ukážem im aké otázky sa treba pýtať, pomyslel som si.."No samozrejme že ty Sayuuuu"...odpovedala San presne ako som čakal, dúfam že aspoň San sa spýta niečo s čoho sa aj viac dozviem ..."Dobre takže pýtam sa Moyaka...koho z nás troch máš najradšej?"...Sakra prečo sa pýta práve toto?...ked poviem že Sayu..ostatne sa urazia, ked poviem San...ostatne sa urazia a ked poviem Aiko...bude to stále to isté, a nemôžem odpovedať že všetky rovnako lebo to nebudu brat ako odpoved...no nič vyzerá to že sa ani nestihnem nič dozvedieť a už budem vonku z hry...musim odstupiť..nechcem ich uraziť..."Nemôžem odpovedať...ok ok..idem dalej ..ale dúfam že tam nebudem sám celú večnosť"...povedal som, postavil som sa a išiel som si sadnúť dalej od nich. Ako som tam sedel poobzeral som sa a vychutnával si ten nádherný výhlad, slnko bolo ešte vysoko, s vlasmi sa mi pohrával jemný vánok. Odvrátil som zrak od prírody a díval som sa ako baby ešte hrajú, po chvílkach bolo počuť ich smiech, všimol som si že sa Aiko na mňa pozrela, usmiala a zakývala mi. Úsmev som jej opetoval a odkýval som, Aiko sa znova sústredila na hru a ja som od nej nemohol odtrhnúť zrak, díval som sa na jej pohyby, pozeral som sa ako sa jej vánok pohráva z vlasmy, všimol som si ako sa podchvílou začervenala....hmm zaujímalo by ma na čo sa jej asi tak pýtajú..."Miluješ ju však?"...vytrhol ma z úvah hlas San-chan, ani som si nevšimol kedy si prisadla..."jaaa..nooo...mám rád ked sa ráno zobudím a vydím ako vedla mňa spí, mám rád jej úsmev, mám rád ako mi vždy pripomenie ako sa červenám aj ked je to občas otravné, mám rád ked som náhle nervozny a ona povie niečo čím ma upokojí, mám rád ked ideme spať a niečo vtipné sa udeje...vlastne mám rád na nej všetko...vlastne mám rád je slabé slovo San....ja..milujem ju.."..nemohol som uveriť čo všetko som práve San povedal, stále som sa díval na Aiko a uvedol som si, že ju vlastne milujem, konečne som zistil prečo ma vždy zaujíma reakcia Aiko ked sa niečo udeje, ako dneska ked som išiel pre fotky a Sayuri sa na mna vrhla, musel som vidieť ako sa tvári Aiko...."San ja...len teraz som si to uvedomil...ale myslím že už to cítim dlhý čas a zosilnelo to tým že s ňou trávim tolko času"..."Moyako...a čo tak jej to povedať?"....pozrel som sa na San..."Ale..ked čo ak to tak Aiko necíti?..čo ked to všetko pokazím?..čo ked jej to poviem a ona už nebude taká ako bola predtým lebo sa bude báť že mi dá falošnú nádej?"...San sa na mna pozrela zvláštnym výrazom, ktorý som nevedel určiť a kývala hlavou.."Moyako si slepý?...tebe prekočilo?..ty si si to nevšimol?...otvor oči Moyako a vnímaj čo ti Aiko naznačuje"...ako to povedala postavila sa a vrátila sa k Sayu a Aiko, ja som tam ostal sedieť a v hlave som mal zrazu prázdno...nič...žiadna myšlienka len vzduch...


 


Komentáře

1 Mrs Honey | Web | 6. ledna 2010 v 23:42 | Reagovat

wow,,xD  ja nechapem jak wete  to pisať  take  dlhe.. xD    ale  je to dobre.. :-D  :-D

2 Yami-chan | E-mail | Web | 9. ledna 2010 v 13:30 | Reagovat

Nádherný díl... Už se to rozjíždí :D.. kdy bude další? :)

3 *Aiko Yamamura* | 10. ledna 2010 v 14:22 | Reagovat

[2]: myslim ze zajtra bude další :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama